Na jednu vetu nezabudnem:„ak sa ti nepáči môžeš isť, na tvoje miesto čaká ďalších sto študentov“, to jezrejme múdrosť ktorú si predávajú pedagógovia z generácie na generáciu.Veľmi mi to pripomína čas strávený na strednej škole a diskusiu o tomkto je tu pre koho, čí študent pre učiteľa alebo naopak. Učiteľ je na Slovenskujednoducho boh. On je ten múdry, on napísal všetky tie knihy plne múdrosti, onje ten kto si zaslúži úctu, nie žiak. Áno uznávam, disciplína musí byt ale nieslepá poslušnosť kubánskeho typu.
Veď predsa vovzťahu učiteľ - študent, pravé študent je ten kto ma pravo výberu. Študent jeten ktorý by mal mat pravo sa rozhodnúť a povedať: „keď sa ti nepáčichod“. No on má smolu, keďže na rozdiel od stovák študentov „na trhu“, situáciaje taká že dopyt po učiteľoch v tomto prípade prevyšuje ponuku. Učiteľsképovolanie nie je pravé to najlukratívnejšie. V krajine, kde profesorzarába pomaly menej ako zametač snehu na ministerstve je pomerne ťažké prilákaťmladých, nádejných pedagógov. A sme doma: peniaze, peniaze, peniaze...
Ja ale nevidímnajväčší problém slovenského školstva v peniazoch. Áno slovenské školstvopotrebuje financie, potrebuje prilákať novu generáciu učiteľov, ktorý zvýšiakonkurenciu a tým vytvoria tlak na ostatných kolegov. Ale čo ak sa ničnezmení a nová generácia vychovávaná podľa starých pravidiel sa ukážerovnako rigidná ako ta súčasná. Skutočnú zmenu môže priniesť len zmenamyslenia.
Napriek tomu žeuž pekne dlho žijeme v 21. storočí, slovenské školstvo si ešte stálenažíva v totalite. Disciplína, nekonečné vedomosti a fakty, o tom jenaše školstvo. Študent má dve možnosti, buď sa prispôsobí alebo letí. Výsledkomje poslušný študent – teoretik,ktorý síce má dostatok vedomostí ale chýba mu sebavedomie a v reálnomsvete sa nedokážu predať.
To čo našeškolstvo potrebuje najviac, je uvedomiť si že ťažiskom je študent. Študentktorý dokáže kriticky myslieť, má vlastný názor ktorý dokáže patrične obhájiťa nie študent ktorý z hlavy odrecituje knihu napísanú ‘renomovaným profesorom’ a pritom ani nevie o čom tá kniha je.Cieľom všetkého snaženia by mal byť spokojný a nie poslušný študent.A samotné štúdium by nemalo byt o drezúre a vtĺkaní faktov dohlavy. Malo by byť o schopnosti tvoriť, vyhľadať potrebné fakty, pracovaťs nimi, analyzovať ich a najmä ich prezentovať.
A čo satýka mňa, što najdôležitejšie,štúdium ma po trinástich rokoch konečne začalo baviť. Štúdium v Británii (teda vlastne v Škótsku ale o tomniekedy inokedy) má svoje chyby, no moja skúsenosť je zatiaľ jednoznačnepozitívna. Vzťah profesor – študent je tu na úplne inej, takmerkamarátskej úrovni a vôbec to nie je na škodu.